Počas posledných pár týždňov bolo na tejto stránke, ale aj inde, minutých neskutočné množstvo pixlov o tom, ako strašný je kultúrny mogul, známy ako „Päťdesiat odtieňov sivej“. (pozn. prekladateľa: veta je slovná hračka, je v nej narážka na fakt, že o tom hovoria väčšinou mladé ženy okolo 20, alebo ženy čo sú ešte dievčatá) Filmový a literárni kritici ho nenávidia, lebo je hrozne napísaný. Feministky ho nenávidia, nakoľko hlavná ženská postava je bez chrbtovej kosti, bez zásad a charakteru s nedostatkom osobnosti. Aktivisti bojujúci proti domácemu násiliu ho nenávidia, lebo vykresľuje sledovanie ľudí, vyhrážanie a ovládanie človeka, ako znaky pravej lásky. Nadšenec BDSM ho nenávidí, lebo cíti, že nevykresľuje jeho životný štýl férovo. Kultúrni konzervatívci ho nenávidia, lebo nesie stopy násilia, ľudia okolo fetiš/perverz porna sú zas znechutení jeho pohltením a umiestnením priamo do hlavného prúdu.

Ináč aj hlavní predstavitelia tejto uvedenej filmovej adaptácie populárnej knihy, akosi “Päťdesiat odtieňov” nenávidia. Jamie Dornan, ktorý hrá sériu “čestných” charakterov Christiana Greya, povedal pre Glamour magazine, že hrával niekedy pár chorých, morbídnych postáv, sériových vrahov … a role ktoré nezaobchádzajú so ženami tak, ako to spoločnosť považuje za vhodné.” A predsa, hovorí, “Christian bola pre mňa obrovská výzva.”

Kvôli príprave na film, Dornan navštívil sex kobku, ako ju Christian Grey vybudoval v jeho apartmáne, aby si uspokojil svoje chúťky po náslilí a ovládaní. Po vzhliadnutí toho, čo sa očakáva aby robil jeho spoluúčinkujúcej, sa vrátil k manželke a nedávno narodenému potomkovi a cítil sa špinavo. “Mal som dlhú sprchu predtým, ako som sa dotkol kohokoľvek z nich, povedal pre Elle UK.  Dokonca šiel tak ďaleko a povedal pre anglický Guardian, že hoci mu veľmi chýba jeho zosnulá mama, ktorá zomrela na rakovinu keď mal 16, “je to asi tak dobre, aby nemusela Päťdesiat odtieňov” vidieť.

Medzitým, Dakota Johnson ktorá hrala Ana Steele, povedala pre Glamour, že aj keď pochádza z dlhej línie Hollywoodskych hercov – jej rodičia sú Melanie Griffith a Don Johnson, jej stará mama je Tippi Hedren – necíti sa dobre pri myšlienke, ako sledujú jej prelomovú úlohu vo filme.

“Nechcem aby moja rodina videla [Päťdesiat odtieňov], lebo to je nevhodné a neužitočné (inappropriate),” povedala Johnson.
“Alebo moji bratia a priatelia s ktorými som vyrastala. Myslím, že by boli z toho “znechutení”. Tiež je časť mňa samej, ktorá nechce aby niekto ten film pozeral. ”

Čo je teda tajomstvo masívneho úspechu prichádzajúceho filmu nakrúteného na základe série kníh, ktoré predsa toľkí nenávidia ?

Aj Jamie Dornan je sám na to zvedavý.

“Chcel by som vedieť, čo na tej sérií kníh je také, pardon že to tak hovorím, že prenikli na globálny trh,“ povedal pre anglickú Elle. “Masové uznanie, nerovná sa vždy niečo dobré. Myslite na Hitlera! Ale myslím si, že v tomto prípade, niečo na tom byť musí. Proste musí. Musí to mať nejakú cenu, ak to tak veľa ľudí schvaľuje.”

Jamie, nemýliš sa a toto je stopa: Nie je to o sexe.

Aby sa dal skutočne pochopiť úspech “Päťdesiat odtieňov”, niekto musí znovu preskúmať korene knihy. Navzdory istej vymývacej kampani na internete, autorky E.L. James a jej vydavateľov, je stále relatívne známe, že Päťdesiat odtieňov, začal svoj život ako online Twilight (súmrak) fan fiction ( literárne dielo vychádzajúce primárne z diela už existujúceho a napísané jeho fanúšikom. ) – seriál s názvom Master of the Universe.

Potom, pod prezývkou “Snowqueen’s Icedragon,” alebo na krátko “Icy”, James (skutočné meno: Erika Leonard) vydala preformátovaný trhák, nevhodný pre deti, o pubertálnom vampírovi a jeho posadnutosti obyčajnou ľudskou ženou. Master of the Universe pretransformoval iskrivého vampíra Edward Cullen do mladého podnikateľa a miliardára (niečo ako Mark Zuckerberg so sex appealom a sadistickými sklonmi) a šedú myšku, stredoškolskú študentku Bella Swan z priemernej univerzity, ktorá doslova upadla, do Edward-ovho sveta a okamžite zachytila jeho pozornosť.

V tej dobe, Twilight fan fiction sa stali tak populárne, že malé nakladateľstvo “prebralo (legálne) práva” najčítanejších príbehov a publikovali ich ako originálne dielo. (Publikovanie fan fiction pre zisk, je považované za porušenie autorského práva, takže odstránenie všetkých zmienok a odkazov na postavy ktoré vlastnia pôvodní autori je nevyhnutnosť, ak si niekto praje predávať nie pôvodnú prácu.)

Jedno z týchto malých nakladateľstiev nadviazalo kontakt s “Icy,” ona súhlasila so zámenou postáv kvôli vydaniu jej príbehov, ako sériu elektronických kníh pod novým pseudonymom E.L. James.  Hneď ako sa stali stále viac populárne, práva boli predané vydavateľstvu Vintage, ktoré ich znovu publikovalo tak, ako ich dnes svet pozná, čiže Päťdesiat odtieňov sivej.

Takže, čo je tajomstvo úspechu “Päťdesiatich odtieňov” ? Jednoducho to, že nikdy sa to nevychýlilo od svojho prvotného materiálu. “Päťdesiat odtieňov” je populárne presne pre tie isté dôvody ako Twilight, (šerosvit) lebo je to presne ten istý príbeh, iba písaný pre staršie publikum – pre publikum čo nemá tak hlboko do vrecka, nemusí sa dohadovať s rodičmi, ak povedia “nie”, keď si chcú knihu kúpiť v kníhkupectve, vyhľadať ju v knižnici alebo pozrieť, keď príde do kín.

Twilight bol prerozprávaný z perspektívy Bella Swan, plachej, neistej a ťažkopádnej tínedžerky, ktorá sa bez akejkoľvek námahy a snahy, stala objektom záujmu a nakoniec aj posadnutím Edwarda Cullena, neľudského atraktívneho spolužiaka, s úžasnými schopnosťami a temným tajomstvom: bol to vampír … ale napriek tomu zúfalo do Belly zaľúbený a vzpierajúci sa svojej vlastnej, vrodenej prirodzenosti – ubližovať jej.

V “päťdesiatich odtieňoch” máme zase Ana Steele, plaché, neisté a ťažkopádne dievča z univerzity, ktorá bez akejkoľvek námahy, alebo dokonca čo i len snahy pritiahla pozornosť a napokon aj posadnutosť Christiana Greya, neľudského ale atraktívneho (on samého seba opakovane nazýva “Adonis”) muža, s neuveriteľnou mocou a temným tajomstvom: je závislý na násilnom sexe, napriek tomu je neskutočne do Ana zaľúbený a bojuje s jeho vrodenou túžbou – ubližovať jej.

Nie je vám niečo z toho povedomé ?

Podobnosti medzi týmito dvomi príbehmi idú hlbšie, než dejová línia. Role Belly a Ana sú obe spísané ako čistý štít, na ktorý môžte čitateľom premietnuť vlastné charaktery postáv.

(Pre tých, ktorým nevadí ostrý jazyk, tu sa vysvetľuje mechanizmus tohto procesu lepšie a viac výstižne, než by som to vedela ja.)

Všetko, čo vieme o každom z tých dievčat je, že sú priemerné – priemerné ako keď si zadáš slovo “priemerná” do slovníka, budú sa na Teba pozerať náhle ich tváre – ale ani to sa nestane, lebo ty tam nájdeš také malé zrkadlo, ktoré odráža tú Tvoju tvár, lebo to je v podstate celá pointa. „Máš do príbehu vložiť samú seba a od tej chvíle si to ty osobne, obyčajná priemerná žena, ktorej odrazu nemôžu odolať títo mocní, krásni, božskí muži s poškodeným vnútrom a ktorým len ty môžeš ukázať cestu k uzdraveniu ich vnútra. Nie je toto na tom, to najkrajšie ? Veď si nemusela ani nič pre to urobiť, aby si zachytila ich oddanosť, neumierajúcu nesebeckú lásku, okrem toho že si a existuješ 🙂

Ženy, ktorým sa páči 50 odtieňov šedej sex zväčša nezaujíma. (Pre tie, ktorých to zaujíma, sú lepšie napísané a explicitnejšie erotické knihy). Opisy sexu v 50 odtieňoch sa pohybujú od suchých po absurdne detinské, pričom hlavná hrdinka svoje pohlavné orgány nazýva „tam dole“. Je to len slabý odvar skutočnej erotickej literatúry.

To, čo je na 50 odtieňoch (rovnako ako na Súmraku, z ktorého 50 odtieňov vzniklo, pozn. prekl.) skutočne príťažlivé je predstava, že niekde na svete je ten vyvolený muž, ktorý bude čitateľku obdivovať takú, aká je, bez ohľadu na to, že je úplne obyčajná, nevýrazná šedá myška, ktorá nič veľké nedokázala. Ak vám to evokuje myšlienku, že takáto žena má v srdci prázdne miesto v tvare Boha, pravdepodobne máte pravdu. Matthew Inman, karikaturista, ktorý kreslí komiksy The Oatmeal a sám je ateista sa tejto myšlienky chytil vo svojej kritike Súmraku. Karikatúru hlavného hrdinu opísal ako: „Edward Cullen – známy tiež ako SuperMuž / Ježiš Kristus“.

Inman ďalej píše: „Predstavte si všetky vlastnosti, ktoré ženy hľadajú v mužoch, vynásobte desiatimi tisícmi a výsledok je Edward Cullen. Čitateľ sa dozvedá, že Edwardovi na svete na ničom nezáleží viac, ako na (Belle). Autorka vytvorila dokonalú mužskú postavu – akoby antickú sochu, ktorú môže čitateľka uctievať a ktorá bude uctievať čitateľku.“

Keď si v Inmanovom komentári nahradíte mená „Edward Cullen“ za „Christian Grey“ a „Belle“ za „Anastasia“, začnete chápať, o čo v tomto type príbehu ide.

Úspech Súmraku aj 50 odtieňov vychádza z vnútorného boja, ktorý prežíva každý z nás od chvíle, kedy sme prišli na svet. Na jednej strane chceme byť hlboko a úprimne milovaní takí, akí sme. Na druhej strane, sami seba až chorobne vnímame ako neschopných a nehodných.

Tento pocit nehodnosti môže byť vyvolaný rôznymi podnetmi: obsahom z médií, postojom spoločnosti voči nám, dokonca správaním našej vlastnej rodiny a priateľov. Keď som písala tento článok, kolega poznamenal, že ženy, ktoré tvoria jadro čitateľskej základne 50 odtieňov (v USA, pozn. prekl.) sa narodili a vyrástli v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia, v období najvyššej rozvodovosti. V dôsledku toho mnohé z nich – pravdepodobne väčšina – vyrástli v rodine bez otca.

Možno im chýba otcovská láska. Ich mama sa snažila zahojiť rany po rozchode, kým otec zakladal nový život a rodinu s inou ženou a deťmi. Rozprávka o zbožňovaní takýchto mužov s poškodeným vnútrom, ktorí nachádzajú uzdravenie a naplnenie vďaka tomu, že sa učia bezvýhradne a nepodmienene milovať napohľad nemožné dievča pravdepodobne nenapĺňa ich romantické túžby, ale nejaké hlboké zranenie z detstva. Toto sú však len dohady, nikto to neskúmal a možno by taký výskum odhalil zaujímavé zistenia.

Samozrejme, je to len jeden možný zdroj prázdnoty, ktorú sa 50 odtieňov snaží dočasne vyplniť. Každý, kto sa aspoň niekedy v živote cítil bezvýznamne sa ľahko vžije do Anastasiinej situácie a do jej úžasu z toho, že zo všetkých ľudí práve ona bola vybraná mužom, ktorý má takú moc, že je takmer ako Boh. A každý, kto niekedy miloval niekoho s narušeným správaním – či už násilníka, závisláka, sadistu či človeka s inou nebezpečnou sexuálnou deviáciou – ľahko pochopí Anastasiinu obrovskú radosť, keď vidí, ako sa taký človek mení vďaka jej vytrvalej láske z tyrana na milujúceho manžela.

Vo svojej podstate 50 odtieňov vďačí za svoj úspech tomu, že čitateľa stavia do role tak zachráneného ako aj záchrancu. To je ale zároveň najväčšie nebezpečenstvo tohto príbehu – ani Christian Grey ani Anastasia totiž nie sú Boh, a nie je ním ani nikto z nás. V skutočnosti by Christianovi jeho „láska“ priniesla súdny zákaz a Anastasiu by jej naviazanosť zmenila na ďalšiu obeť domáceho násilia. Podobné je to s nami – ak sa snažíme hrať na Boha alebo ak dovolíme niekomu, aby nahradil miesto Boha, dôsledky môžu byť katastrofálne. Jediná zachraňujúca láska na tomto svete nie je romantická, má nadzemský pôvod.

Predovšetkým konzervatívni kresťania tvrdo bojujú proti týmto knihám, poukazujúc na to, ako propagujú pornografiu, domáce násilie a degradáciu. My kresťania by sme ale mali zabojovať na ďalšom fronte a na tomto sa nemusíme brániť. Skúsme na chvíľu zabudnúť na pornografický materiál a na násilie. V 50 odtieňoch je príbeh, ktorý sa dotkol sŕdc miliónov žien a v jeho najhlbšej podstate je o nepodmienenej láske a vykúpení.

Zdá sa vám to povedomé? Áno, tu sme na domácej pôde, toto je náš príbeh. Ak sa stovky miliónov ľudí ženú za falošnou tlačenou verziou lásky, ktorú my žijeme denne, nemali by sme to vnímať len ako útok, ale ako príležitosť.
Láska je náš príbeh. Povedzme im ho lepšie.

autorka: Kristen Andersen
pôvodný článok

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *