Čo sa teda deje pri spasení? „A dám im jedno srdce a nového ducha dám do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z ich tela a dám im srdce z mäsa, aby chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich. A tak mi budú ľudom, a ja im budem Bohom.“ Ez 11,19-20, podobne Ez 36,26-27. Boh hovorí, že nám dá nového ducha. Podľa biblie sme pominuteľné telo a duša, až kým neuveríme a nenarodíme sa znovu – vtedy sa rodí náš duch, ktorý je večný.

„Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo jeho semeno je v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.“ 1 Jn 3,9. Poznáte kresťanov, ktorí už skutočne nepáchajú hriech? Ja nie. Znamená to teda, že spasený nie je nikto a Boh to bude mať v nebeskom kráľovstve dosť pusté? Ani to nie.

Je jasné, že si tie verše buď protirečia alebo hovoria o inej veci a práve tak to je, nehovoria o tom istom: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ Jn 3,6. Biblia píše veľa o duchovnom a telesnom zmýšľaní. Budeme sa tomu venovať podrobnejšie. Je to samozrejme obrazná reč, ale praktická a veľmi jednoducho pochopiteľná. Neznamená to, že máme doslova dve mysle alebo dva mozgy, ani „dám im nové srdce“ neznamená fyzickú transplantáciu srdca. Biblia používa tento jazyk tak, že čo je telesné, týka sa toho, čo sme boli predtým, než sme boli spasení a čo je duchovné, týka sa našej novej identity a nášho nového zmýšľania, týka sa toho, kým sme na večnosť vďaka Ježišovi Kristovi. „Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Je duševné telo, je i duchovné telo.“ 1 Kor 15,44 – mimochodom toto je dosť rozsiahla kapitola, ktorá sa tomu podrobne venuje, odporúčam vám ju prečítať. „Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ Gal 6,7-8.

Ako sa teda prejavuje ten nový duch a to, že kto sa narodil z Boha, nemôže hrešiť? Náš duch, ktorý bol zrodený z Boha nemôže hrešiť. Ak ste mávali niekedy potešenie z hriechu, v hĺbke vás je vaše nové ja, ktoré nemôže hrešiť, ktoré sa trápi pre hriech, lebo bolo okrem iného dané „aby sme chodili v jeho ustanoveniach“. Naše telo nebolo premenené v momente, keď sme uverili. A je to práve telesné zmýšľanie, ktoré pôsobí hriech a kvôli hriechu aj zomrie. Teda kto je ten kurevník? Naše telo. Vstúpi naše telo do nebeského kráľovstva? Nevstúpi.

„Preto zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo.“ Rim 3,20. Informáciu, že ide o telo nám zachováva iba Roháček ale v tomto kontexte rozumiete, čo hovorí. Náš duch bude ospravedlnený podľa zákona, lebo sa narodil z Boha a nehreší. Ale nie je to naša zásluha, je to Ježišova zásluha, že máme nového, večného ducha. Večný život nezačína po smrti, začína v čase, keď uveríme. Ale naše súčasné telo hreší a nebude žiť večne.

Ako je to potom so zachovávaním prikázaní?

Už vieme, že nijaké skutky podľa zákona nám nepomôžu dostať sa do neba ale ani nijaké prestúpenie zákona nám v tom nezabráni, lebo Ježiš na seba zobral skutočne všetky naše hriechy. Znamená to teda, že dodržiavanie Božieho zákona je zbytočné? Vôbec nie! Zbytočné je akurát snažiť sa vďaka tomu dostať do neba. „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ Jn 14,15. To je podstatné. Nezachovávame Boží zákon pretože musíme, aby sme splnili nejaké kritériá ale pretože milujeme Boha a chceme mu urobiť radosť. „My milujeme jeho, preto že on prvý miloval nás.“ 1 Jn 4,19.

A nielen to, biblia opakovane učí, že Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: Mt 16,27; Rim 2,6; Zj 22,12; Zj 18,6; Heb 11,6; Jer 17,10; Job 34,11; Ž 62,13; Pr 24,12; Jer 25,14; Hoz 4,9; Hoz 12,2; a mnohé iné miesta. To znamená, že za to, čo robíme, budeme odmenení alebo potrestaní. Nebeské kráľovstvo nie je komunistická utópia, kde má každý presne rovnako všetkého. Každý má podľa svojich skutkov. Veď aká by to bola férovosť od Boha ak by odplatil rovnako hriešnikovi, ktorý uveril na kríži vedľa Ježiša ako apoštolovi Pavlovi, ktorý prežil celý veriaci život v službe Bohu a priniesol Jeho slovo do celého vtedajšieho civilizovaného sveta? Ani trest v pekle nie je pre každého rovnaký, ale každému podľa jeho skutkov. Aká by to bola spravodlivosť, ak by mal Hitler rovnaký trest ako človek, čo žil vždy dobrým životom, iba neprijal Ježiša ako svojho spasiteľa? Je dosť mimo témy tohoto článku dokazovať to, ale za spomenutie to stojí.

Zopakujem to ešte raz: Boh odplatí každému podľa jeho skutkov – ale kedy? To záleží. Ak sme celý život robili zle, ale prijali sme obetu Ježiša Krista, odplatí nám podľa našich skutkov a naša odplata bude malá, v nebi budeme medzi nevýznamnými, a to že ideme do neba nie je odplata za naše ale za jeho – Ježišove – skutky. A v nebi síce bude dokonalá spravodlivosť, spravodlivosť z časti je aj na tomto svete. „Ak spravodlivý dosahuje odplatu na zemi, o čo viac bezbožný a hriešny!“ Pr 11,31. „Ja všetkých, ktorých milujem, napomínam a prísne vychovávam.“ Zj 3,19. Chce teda Boh, aby sme konali dobré skutky? Určite! „Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.“ Ef 2,10. Ešte raz: Lebo sme stvorení nato, aby sme konali dobré skutky!

„Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.“ Jak 2,26. Keď máme vieru, ale nemáme skutky, ktoré ukazujú, že ju máme, je naša viera mŕtva, neúčinná, neprináša osoh ďalším ľuďom. Táto kapitola je s veľkou obľubou používaná na to, aby tí, čo hlásajú spasenie zo skutkov, dokázali svoje doktríny a neveriaci ju zase používajú aby ukázali, ako si Jakub protirečí s Pavlom, ktorý učí, že sme ospravedlnení „vierou bez skutkov zákona“. Rim 3,28. Opýtam sa vás otázku: keď poviem, že tu leží mŕtvy pes, je tu pes? Jasné, že áno! Akurát nám asi nebude domácim miláčikom, ani nepostráži náš majetok – nemáme z neho žiadny osoh. Mŕtvy pes neznamená žiadny pes. Tak aj mŕtva viera neznamená žiadnu vieru! Pavol píše ľuďom, najmä Židom, ktorí učili spasenie zo skutkov – ktorí sú neveriaci. (Neveriaci v obeť alebo význam obete Ježiša Krista za ich hriechy.) Jakub nazýva v tej istej kapitole ľudí, ktorých oslovuje, bratia. Jakub píše veriacim spaseným ľuďom, ktorí už majú večný život a upadli do opačného extrému: Sme ospravedlnení Ježišom Kristom – naše skutky nemajú žiadnu cenu, preto ich nebudeme ani robiť. Viem, že to na prvý pohľad vyzerá, že si protirečia ale ešte raz: Naše skutky nás nedostanú do neba ale iba obeť Ježiša Krista. Účel našich skutkov je obohatiť ďalších ľudí a konať Božiu vôľu, a to, na čo sme boli stvorení.

Následky neplnenia Božej vôle budú definitívne potrestané až pri poslednom súde. Ale jeho spravodlivosť pôsobí už aj teraz. „Ja všetkých, ktorých milujem, napomínam a prísne vychovávam.“ Zj 3,19. Ešte raz, prečo napomína a prísne vychováva? Lebo sme tí, ktorých miluje. „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá.“ Pr 13,24. To je rada pre rodičov ale aj Boh je rovnaký rodič. V súčasnej dobe sa čoraz viacej šíri trend iba pozitívneho vedenia detí. Zámerom je, aby z nich vyrástli sebavedomé indivíduá, ktoré nie sú spútané strachmi a vedia sa rozhodovať samé za seba. Dokonca by mali samé prísť na to, čo je morálne dobré a zlé. Veľmi silno to súvisí so snahou, ktorú som spomínal už vyššie, zamaskovať akúkoľvek existenciu dobra a zla, a označiť ich iba za nami vykonštruované koncepty, ktoré nie sú v skutočnosti pravdivé. (Vidíte ako chytro sa snažia zbúrať základy, na ktorých je postavená biblia?) Vo výsledku si každý nazve dobrom to, čo mu vyhovuje. A to až do takých extrémov, že príroda predsa posúva veci dopredu prirodzeným výberom, tak mu pomôžme a pomôžeme prírode. A máme tu Hitlerov holokaust, Leninov triedny boj, či Obamovu toleranciu každého zla okrem terorizmu, ktorý sponzoruje. 🙂 „Počuj, ó, zem: Hľa, ja uvediem zlé na tento ľud, ovocie ich myšlienok; pretože nepozorovali na moje slová svojimi ušami a čo do môjho zákona, ten zavrhli.“ Jer 6,19.

Biblia hovorí snáď ešte viacej o potrestaní národov, ktoré neposlúchajú Boží zákon ako hovorí o nebeskom kráľovstve. Jeho najčastejší trest je, že privedie divoký a krutý národ, ktorý vyzabíja a ovládne zem tých, ktorí ho zavrhli. Nie je náhoda, že USA sa stali svetovou veľmocou z národa, ktorý pôvodne ani nebýval na tom kontinente. Boli postavení na kresťanských princípoch (napriek mnohým nesprávnym veciam, ktoré sa diali, základ bol dobrý). „Blázon hovorí vo svojom srdci: Niet Boha.“ Ž 14,1. Odvrátili sa a začal ich úpadok. Nie je náhoda, že európske štáty patria k najbohatším na svete. Ale zavrhujú Boha a začínajú upadať. Nie je náhoda, že teroristické útoky od ukrutného národa začali vo Francúzsku a ani to, že to bolo na koncerte satanistickej kapely Eagles of Death Metal. Stretli sa, aby oslavovali smrť a smrť si ich našla. (Zrazu to nie je také cool ako v pesničkách, čo?) Boh si nevolá na zodpovednosť iba samostatných ľudí ale aj celé národy.

Na dokázanie tejto myšlienky uvediem pasáž z Malachiáša, ktorá hovorí dvojzmyselne o opustení Boha ako o cudzoložstve a opustení ženy svojej mladosti. Dozvieme sa, čo si Boh myslí o tom, keď národ nehľadá Božiu vôľu a zároveň, čo hovorí o rozvodoch: „Či azda nemáme všetci jedného a toho istého Otca? Či nás nestvoril jeden a ten istý silný Bôh? Prečo potom robíme neverne každý voči svojmu bratovi, aby sme poškvrňovali smluvu svojich otcov? Zem Júdova robí neverne, a ohavnosť sa deje v Izraelovi i v Jeruzaleme; lebo Júda poškvrnil svätyňu Hospodinovu, ktorú miloval, a vzal si za ženu dcéru cudzieho boha. Hospodin nech vyplieni mužovi, ktorý robí takú vec, toho, kto bdeje, toho, kto, odpovedá, zo stánov Jakobových i toho, kto donáša obetný dar obilný Hospodinovi Zástupov. A toto už po druhé robíte, že pokrývate oltár Hospodinov slzami, plačom a vzdychaním, takže nebude viac toho, aby pozrel na obetný dar obilný alebo aby vzal ľúbu obeť z vašej ruky. A hovoríte: Pre jakú príčinu? Pre takú, že Hospodin je svedkom medzi tebou a medzi ženou tvojej mladosti, voči ktorej si sa ty dopustil nevery, kým je ona tvojou družkou a ženou tvojej smluvy. A či neučinil obidvoch jedno? A je aj ostatok ducha jeho. A čo ten jeden? Hľadal semeno Božie. – A tak sa budete chrániť vo svojom duchu, a proti žene svojej mladosti nech sa niktorý nedopustí nevery. Lebo nenávidím rozvodu, hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, ako i toho, kto pokrýva ukrutnosťou svoje rúcho, hovorí Hospodin Zástupov. Preto sa chráňte vo svojom duchu a nerobte neverne! Unavujete Hospodina svojimi slovami a hovoríte: Čím unavujeme? Tým, že hovoríte: Každý, i ten, kto robí zlé, je dobrý v očiach Hospodinových, a má v nich vo všetkých záľubu, alebo kdeže je vraj Bôh súdu?“ Mal 2,10-17.

A len mimochodom naspäť k Francúzsku: 50,5% – viac ako polovica tehotenstiev tínedžeriek (15-19) končí potratom, 12% Francúzov považuje cudzoložstvo za morálne akceptovateľné, 40% ho ani nepovažuje za morálny problém, 55% manželstiev končí rozvodom. „Ako ti to môžem odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohmi. Keď som ich nasýtil do plnosti, páchali cudzoložstvo, a valili sa zástupom do domov štetiek. Zmenili sa na vykŕmené, bujné žrebce, každý erdží za ženou blížneho. Či by som toto nemal potrestať – znie výrok Hospodinov – a či by som sa nemal pomstiť na národe, ako je tento? Ajhľa, privediem na vás národ zďaleka – znie výrok Hospodinov. Národ vytrvalý, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš, a nerozumieš, čo hovorí.“ Jer 5,7-9,15. Potom máme aktivity ako Pray for Paris. „Pane, čo sa to deje s našou slobodnou Európou? Pozri, útočia na nás moslimskí extrémisti!“ „No, ja viem – poslal som ich.“ Áno, modlime sa za Francúzsko, ale modlime sa za to, aby obrátili svoje srdcia k Bohu. To, čo sa deje teraz, bolo znova a znova, a znova, a znova, a znova prorokované v biblii, Boh trestá národy, ktoré prekrúcajú pravdu a tvária sa, že zlo a dobro neexistuje. Ešte raz: „Unavujete Hospodina svojimi slovami a hovoríte: Čím unavujeme? Tým, že hovoríte: Každý, i ten, kto robí zlé, je dobrý v očiach Hospodinových, a má v nich vo všetkých záľubu, alebo kdeže je vraj Bôh súdu?“ „Ja uvediem zlé na tento ľud, ovocie ich myšlienok; pretože nepozorovali na moje slová svojimi ušami a čo do môjho zákona, ten zavrhli.“ Jer 6,19.

„Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá.“ Pr 13,24. Čo znamená, že ho trestá zavčasu a na čo je to teda dobré? Všetko, čo kedy v živote urobíme má jednu alebo obe z týchto motivácií: Buď nám to spôsobuje potešenie alebo nás to vzďaľuje od bolesti. Ak sa nenaučíme zavčasu, vo svojej mladosti, že robiť zle znamená bolesť, vlastne nevieme prečo by sme to nemali robiť. Potom to robíme, ospravedlníme to tým, že to vlastne zlo nie je a až tak si vo výsledku spôsobíme poriadnu bolesť. Potom sme celí prekvapení, prečo máme bolesť, keď sme všetko robili správne, prečo ma bolí hlava, keď som pil, prečo mám zlé známky, keď som sa neučil, prečo som slobodná mama, keď som s niekým spala za slobodna, prečo ma nechala žena, keď som scudzoložil s inou, prečo len prišli tí teroristi, keď tu máme takú krásnu pokrokovú demokraciu a slobodu? Kráľ Dávid urobil v živote mnoho chýb ale vždy vedel, keď je to Boh, kto ho trestá za jeho chyby a tak sa obrátil k nemu a jeho prosil o odpustenie: Ž 6, Ž 25, Ž 32, Ž 38, Ž 51 a iné. Vo výsledku bol najlepším a najspravodlivejším kráľom Izraela, aj keď nie najmúdrejším, to bol jeho syn Šalamún. A kto nám zapísal verše o tom, ako vychovávať deti, ktoré citujem? Predsa Šalamún! 🙂

Buďte vďační za rodičov, ktorí vás nenechali robiť čokoľvek ste len chceli a zároveň v sebe nepotláčali zlosť za to zlé, čo ste robili, aby potom buď boli zatrpknutí alebo neskôr nervovo vybuchli a tak vám až spôsobili traumu. Za rodičov, ktorí sa hnevajú ale nehrešia. „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ Ef 4,26. Božie spôsoby sú aj tu najlepšie. Zadok po bitke bolí pár minút, je dobrým poučením, že robiť zlé znamená bolesť a nezabije dieťaťu sebavedomie, lebo ublížilo svojím správaním rodičom. „Bláznovstvo je priviazané na srdci chlapca; prút kázne ho vzdiali od neho.“ Pr 22,15. A tak buďme vďační aj za rozumne trestajúcich rodičov, ktorí z nás vytrieskali naše bláznovstvo, aby sme vedeli, že je dobré robiť dobré a zlé robiť zlé, a ďakujme aj za toho nebeského Otca, ktorý je taký. „Syn môj, nepohŕdaj kázňou Hospodinovou, nech sa ti neprotiví Jeho trestanie, lebo Hospodin trestá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorému chce dobre. “ Pr 3,11-12.

Telo proti duchu

„Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“ Rim 8,5-9.

Život kresťana je neustály zápas medzi telom a duchom. Chceme žiť podľa Božieho zákona a Jeho prikázaní, lebo Ho milujeme a sme radi, keď Ho môžeme potešiť, zároveň chceme plniť Jeho vôľu lebo prikázania boli napísané pre nás na dobro: „Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého.“ Rim 13,9. No aj keď máme vôľu žiť podľa Božieho zákona, mnohokrát konáme zle, robíme to, čo nechceme, snažíme sa zbaviť nejakého hriechu a padáme doňho znova a znova. Dokiaľ budeme v tomto tele, nikdy to nebude iné. Až opustíme toto telo, zostáva už len večný duch, ktorý nehreší. Takto tento boj opisuje apoštol Pavol:

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *