Vráťme sa k nášmu Levitovi. „Vy, mužovia, milujte svoje ženy, jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu.“ Ef 5,25. Dá sa vôbec z niečoho povedať, že miloval svoju priateľku? Najprv sa za ňou štyri mesiace nevybral keď ho opustila (a nie, nepísali si dve hodiny denne na facebooku ani nemali neobmedzený paušál), potom keď išlo do tuhého, miesto aby sa bol postavil na jej ochranu, použil ju aby zachránil seba a nechal ju celú noc znásilňovať nejakým satanistickým magorom, ktorí si na nej ukájali chúťky takým brutálnym spôsobom, že do rána zomrela. On sa v pohodičke zobudil, „vyšiel, aby išiel svojou cestou“, jeho priateľka ležala na prahu a on miesto aby jej akokoľvek pomohol, ospravedlnil sa alebo sa jej vôbec pozdravil, prvé, čo jej povedal, je „Vstaň, a poďme!“. Hopsa hej, to máme ale krásne ránko, že? Nakoniec miesto aby ju bol pochoval, rozrezal ju na 12 častí a rozposlal ako dôkazový materiál.

Ako sa to týka našej doby? Mám to požehnanie, že sa nepohybujem medzi synmi beliála ale medzi ľuďmi s vysokými cieľmi a dobrým charakterom, ľuďmi, za ktorých by som v iných oblastiach položil ruku do ohňa, nie však v oblasti predmanželského sexu. Moji dvaja najlepší kamaráti, jeden veriaci a jeden neveriaci, obaja spali so svojimi priateľkami. Po čase mi jeden rozprával, že nechce spať stále len s tou jednou, ale že chce pospoznávať viac. Pritom nemali žiadne vzťahové nezhody! Ďalší zase riešil ako veľkú dilemu, či prijať pozvanie na víno k jeho krásnej kamarátke, ktorú by najradšej pretiahol. Argumenty proti? Že si to nechce pokaziť s tou aktuálnou. Sebectvo! Nešlo o ňu, išlo o to, o čo by on mohol prísť! Ja sám „jsem skoro panic“, technicky ešte hej, ale duševne sa tak necítim po všetkom, čo som vyvádzal. Z tých mojich situácií, keď to bolo „takmer“, v 100% prípadov sa posilnila iba moja žiadostivosť. Emócie a túžba boli silnejšie, ale túžba po prospechu bola zameraná na mňa, nie na ňu (na ne, lebo to nebolo raz a pri jednej). Ešte to bolo tak dobre urobené, aby som si to ani neuvedomoval, miesto toho som racionalizoval a ospravedlňoval to, a premenovával to na lásku ako to naša spoločnosť tak rada učí. V skutočnosti to vo mne nepodporovalo túžbu nasadiť jej obrúčku a vyraziť si s ňou na svadobnú cestu, ale nasadiť si kondom a vraziť si to do nej. Najcharakternejší ľudia akých poznám – ja a moji najlepší priatelia 🙂 – sme sa všetci menili tak akurát na malé nadržané šteňatá, ktoré sa potrebujú nonstop do niečoho vytrtkávať, určite už ste všetci zažili také šteňa o akom hovorím. 🙂

Chcete extrémnejšie prípady? Prečítajte si všetky články na ruzoveblogy.sk. Často sa dočítate aj o dlhodobejších vzťahoch, ktoré boli založené len na sexe. Často uvidíte, že tie chudák nadržané šteňatá sú dve a sú spolu už len preto, že sa nevedia zbaviť svojej závislosti, ktorú si vzájomne ukájajú, hoci k sebe už nič necítia, a pri prvej možnej príležitosti si odskočia s fenou s vedľajšieho dvora, či vlčiakom z ulice. Sám som nechcel veriť týmto biblickým príbehom, o ktorých som písal, kým som tie články neprečítal. Napriek záplave hormónov, ktorá je na danú chvíľu príjemná, môj záver je, že sex mimo manželstva od seba ľudí vzďaľuje, sex v manželstve ich viac spája. Sex mimo manželstva nie je láska!

Zmenil Ježiš morálku o cudzoložstve?

Ľudia radi poukazujú na príbeh z Evanjelia Jána 8. kapitoly ako na dôkaz toho, že Ježiš neodsudzuje cudzoložstvo.

„Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ Jn 8,2-5. Ježiš im odpovie slávnu vetu: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ Jn 8,7. Jej žalobcovia sa postupne rozídu. Nakoniec sa jej Ježiš spýtal, kde sú jej žalobcovia, kto by ju odsúdil. „Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem.“ Jn 8,11. Len o pár veršov ďalej má podobný výrok, keď hovorí: „Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.“ Jn 8,15. O pár kapitol ďalej rozvíja podobnú myšlienku ešte viac, keď hovorí: „Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť.“ Jn 12,47.

Teraz som perfektným spôsobom predviedol vytrhávanie vecí z kontextu a vývoj falošného učenia – nesúdiť nikoho a za žiadnych okolností, a predsa neexistuje dobré a zlé, to iba my si tak veci pomenúvame, a rešpektovať musíme všetko a každého, a za každých okolností, tolerovať zlo, premenovať ho na rôznorodosť a slobodný prejav, a celému tomu dať nejakú kredibilitu z biblie využitím citátov, aké som použil v predchádzajúcom odstavci. Teraz som načrtol vývoj učení od budhizmu, cez ezoteriku a new age, až po systém a smerovanie, aké má teraz Európska únia a s ňou aj celý globalizovaný svet. Keby ste mali dostupné len tieto citáty, vôbec by nebolo zvláštne, keby ste považovali Ježiša za reformátora a liberála, ktorý skutočne zrušil nehumánne tresty starého zákona. Ale keďže ste chytrejší ako väčšina ľudí, ktorí sa s tým uspokoja, môžete so mnou otvoriť bibliu na Jánovi 8. kapitole a ja vám dokážem bez akéhokoľvek závanu pochybností, že tento názor je mylný.

V prvom rade, čo hovorí Ježiš sám o sebe a jeho ašpiráciách na zmeny v zákone? „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom.“ Mt 5,17-19. Áno, nielenže neprišiel meniť zákon, ale ešte aj dodáva o ľuďoch, ktorí by ho náhodou meniť chceli, že budú pomenovaní najmenšími v nebeskom kráľovstve. Zaujímavé je aj to vystupňovanie na opačnej strane pre tých poslušných, kde nehovorí, že budú najväčšími ale iba veľkými: najväčší je Boh. Sú teda tieto jeho tvrdenia konzistentné s príbehom o cudzoložnici?

„Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať. Čo teda povieš ty? Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať.“ Jn 8,5-6. To je prvá informácia, ktorú som pred vami predtým zatajil. Pokúšali ho, aby ho mohli obžalovať. Keby povedal, že sa nemá robiť tak ako hovoril Mojžiš, obvinili by ho z rúhačstva a z učenia falošného učenia. Vieme ale, že toto by nepovedal, keďže neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Čo by sa teda stalo, keby potvrdil, že sa má robiť tak, ako hovoril Mojžiš? Izrael nebol toho času nezávislým štátom ale bol rímskou provinciou a platili tam rímske zákony. Jedným z nich bolo, že trest smrti mohli udeľovať len rímski úradníci. („Vezmite ho vy a súďte podľa svojho zákona. A Židia mu odpovedali: My nesmieme nikoho zabiť.“ Jn 18,31.) Teda ak by potvrdil Mojžišov zákon, obvinili by ho ako „jako takého, ktorý prevracia náš národ“ Lk 23,2 a kto sa vyhlasuje za kráľa miesto cisára, čo nakoniec neskôr urobili aj tak.

„Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.“ Jn 8,6. Ako štýlovo ich ignoroval, však? „Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. A znovu sa zohol a písal po zemi.“ Jn 8,7-8. Čo im touto vetou vlastne povedal? Povedal tým priamo alebo nepriamo, že nesúhlasí s Mojžišovým zákonom? V skutočnosti ich učil proti pokrytectvu. Preformulujem jeho výrok inak: „Vy nie ste tí, ktorí máte právo ju odsúdiť, lebo ste takisto z niečoho vinní. Ak chcete skutočne spravodlivosť, rovnako by sme mali hádzať kamene do vás.“ Verím, že presne toto je posolstvo jeho výroku. A opäť, je to učenie proti odsúdeniu cudzoložstva? Nie! Ak mám byť úprimný, tento výrok o tom nehovorí vôbec nič! Ani áno, ani nie. Neodpovedá, pretože ho pokúšali aby ho mohli obžalovať.

A čo hovorí proti súdeniu ako takému? Pozrime sa na iné pasáže: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ Mt 7,1. Vytrhnuté z kontextu to znie ako nesúďte vôbec – veľmi obľúbený verš, ktorí používajú najmä neveriaci proti veriacim, keď sú z niečoho napomenutí. Ale pokračovanie? „Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. Akou mierou meriate, takou sa nameria vám. A prečo vidíš smietku v oku svojho brata a brvno vo vlastnom oku nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka! — a pozri, v oku máš brvno? Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.“ Mt 7,2-5. Nehovorí nesúď vôbec, ale vyber brvno zo svojho oka predtým, než budeš súdiť. Nesúď iných z toho, z čoho si sám vinný. Nebuď pokrytec! Zaujímavé je, že pokrytec je grécky hypokrites. Hypo znamená menší alebo znížený a krites je sudca. Teda po grécky je pokrytec niekto so slabým úsudkom. (Áno, trošku po grécky viem, ale neviem kam by prišla moja pizza, keby som ju objednal. ;)) Ježiš učí proti pokrytectvu – slabému úsudku – ale pre súdenie ako také. „Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd!“ Jn 7,24

Čo teda povedal Ježiš cudzoložnici? „Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ Jn 8,11. Žeby niečo ďalšie, čo som predtým nespomenul? 🙂 Ježiš hovorí „odteraz viac nehreš“. O čom asi hovorí? Žena v príbehu urobila až dve veci:

1.Bola pristihnutá priamo pri cudzoložstve.
2.Odpovedala: Nikto, Pane!

Čo je teda hriech, z ktorého ju napomína, si domyslite sami. A ak si myslíte, že jej to hovorí len tak mimo všetkého, by the way, tak ste mimo vy. 🙂

Ako si teda vysvetliť Ježišovo nesúdenie? „Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť.“ Jn 12,47. Netreba byť Einstein, aby ste na to prišli. Odpoveď je hneď v ďalšej vete: „Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.“ Jn 12,48. Preformulujem túto časť tak, aby bola povedaná doslovne, v zátvorkách dodávam hlbší kontext: „Teraz vás nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť ale spasiť (Jn 3,16-18). Ale v posledný deň, keď vás budem súdiť, (Jn 5,22) nepoviem vám: Chlapci a dievčatá, prepáčte, zabudol som vám povedať, že aj toto a tamto je podstatné. Nie, budem vás vtedy súdiť presne podľa slov, ktoré vám hovorím teraz.“ Povedal obrazne, že jeho slovo, ktoré hovoril, nás bude súdiť v posledný deň. Doslovne nás bude súdiť on. Ale obrazne aj on je Slovo – je to jedno z mien, ktoré v biblii má (Jn 1,1-3; 1 Jn 5,7, a inde), čiže je to obraz, ktorý „funguje obojsmerne“, má hlbší význam.

Prípad cudzoložnica uzavretý.

Ježiš nielenže nezmenil morálku o cudzoložstve, naopak ešte aj poukázal na to, že už len myslieť na také veci je hriech: „Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ Mt 5,27-30.

Takisto aj apoštoli, keď bol spor o tom, či obrezávať pohanov, ktorí uverili, zhodli sa na tom, že neobrezávať (ďalší kontext Rim 2,28-29), ale napísali im len o nevyhnutných veciach, ktorých by sa mali držať: „A ohľadom pohanov, ktorí uverili, sme my písali usúdiac, že nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ Sk 21,25. „Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre!“ Sk 15,28-29.

Rozvody

Aká je novozákonná morálka o rozvodoch? V prvom rade, nič ako starozákonná a novozákonná morálka neexistuje. Neexistuje žiadny Ježiš, ktorý prišiel a zmenil Boží zákon. Boh nie je neurotický starý pán na obláčiku, ktorý len zúri a Ježiš Jeho hipisácky synček s dlhými vlasmi a nežnou tváričkou, ktorý upokojuje Jeho neustály hnev: „Ja a Otec sme jedno.“ Jn 10,30. Nemajú spolu spory a nemajú od seba odlišné názory. A nemajú ani raz taký a raz iný názor. Boh je ten istý včera i dnes i naveky. (Heb 13,8.) Už som o tom hovoril aj predtým, ako Ježiš potvrdzuje starý zákon a v oblasti rozvodov poukážem len na to isté.

Aj predtým som spomínal tento verš: „Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú nečistotu v nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a pošle ju preč zo svojho domu.“ Dt 24,1. Pasáž potom hovorí o tom, že ak sa táto rozvedená žena opäť vydá a rozvedie aj s druhým mužom, nesmie sa vrátiť k tomu prvému. Toľko Mojžišov zákon o rozvodoch.

Čo na to Ježiš? „A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?“ Mt 19,3. Čo by ste odpovedali vy na základe kontextu toho, čo povedal Mojžiš? Farizeji ho pokúšali veľmi podobnou sugestívnou otázkou ako had Evu ešte v rajskej záhrade. Boh povedal: „Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť.“ Gn 2,16-17. Had sa pýta: „Či naozaj riekol Bôh: nebudete jesť z niktorého stromu rajského?“ Gn 3,1.

Ježiš tomu najprv dá hlbší kontext (vidíte, prečo to aj ja tak rád robím – kontextom biblie je celá biblia a keď nevytrhnete z kontextu verš ale ani kapitolu, jej učenie je nepriestrelné): „A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo? Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!“ Mt 19,4-6. To je niečo, čo cca 40% zosobášených Slovákov nepochopilo. „A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju? Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak. A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.“ Mt 19,3-9. Čo teda Ježiš hovorí? Nie je to správne vôbec a jediná príčina, pre ktorú je to prípustné, je smilstvo. Čo pre tvrdosť ich srdca hovorí Mojžiš: môže ju prepustiť ak našiel nejakú nečistotu a nejde o týždeň používané ponožky hodené pod posteľou. 🙂

Túto myšlienku omieľa znova a znova. Jedným zo spôsobov ako Boh zvýrazňuje dôležitosť niečoho je, že to v biblii opakuje. To vám nebudem dokazovať, takisto opakujete veci, ktoré sú pre vás podstatné. 🙂 „Bolo povedané: Kto by prepustil svoju manželku, nech jej dá prepúšťací list. Ja vám však hovorím: Každý, kto by prepustil svoju manželku — okrem dôvodu smilstva — vystavuje ju cudzoložstvu, a kto sa ožení s prepustenou, cudzoloží.“ Mt 5,31-32. Prečo ju vystavuje cudzoložstvu len ak sa s ňou rozvedie pre inú príčinu ako smilstvo? Jednoducho: v takom prípade sa už cudzoložstvu vystavila sama.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *