Dúfam, že je v tomto prípade jasné, že tu ide o určité princípy. Nejde tak striktne o to, či je práve v meste alebo na poli, skôr o to, či ju mohlo byť počuť, keď sa bránila. Ak ju mohlo byť počuť a nebolo, je vinná aj ona. Mojžišov zákon tak úplne nepočíta s tým, keď je niekto znásilnený v meste na nejakej diskotéke pri 110 decibeloch. Myslím, že diskotéka sa dá považovať za „pole“. 🙂 Takisto by bola na mieste otázka ako je to, keď je muž zasnúbený a žena slobodná? Takisto! Nemení sa nič, lebo aj slobodná žena mohla kričať, keď ju znásilňoval zasnúbený muž. Rovnako to nie je napísané pre prípad, žeby žena znásilnila muža – prečo asi? Typicky ženy nemajú takú fyzickú prevahu, typicky to nie sú ženy, kto znásilňuje mužov.

Takto sa malo riešiť smilstvo pri slobodnej žene: „Keby našiel niektorý muž dievku, pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a pochytil by ju a ležal by s ňou, a boli by najdení, vtedy dá muž, ktorý ležal s ňou, otcovi dievky päťdesiat šeklov striebra, a bude mu ženou, za to, že ju ponížil, nebude ju môcť poslať preč po všetky svoje dni.“ Dt 22,28-29. Odporcovia biblie veľmi radi poukazujú na tieto verše aký nespravodlivý je Mojžišov zákon, že stačí znásilniť nezasnúbenú ženu a potom si ju môže, dokonca musí zobrať za manželku. Obzvlášť novšie anglické preklady rady hovoria namiesto „pochytil by ju“, že ju znásilní. S takou interpretáciou je však niekoľko problémov. Jeden je, že to vôbec nekorešponduje s Božou povahou ako je prezentovaný všade inde v biblii. Druhý a konkrétnejší je, že samotná kniha Deuteronómium, z ktorej tento citát pochádza, sa nazýva „zopakovanie zákona po druhýkrát“. A skutočne v mnohom kopíruje zákony dané v predchádzajúcich knihách Exodus, Leviticus a Numeri. Aj tento výrok bol prvýkrát spomenutý v knihe Exodus 22,16-17, kde hovorí: „A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu. Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena.“

Toto nám dáva úplne nový kontext a dáva to perfektný zmysel. Po prvé, žena, ktorá nie je panna, bola v tých časoch oveľa menej žiadaná. Dnes je už malý zázrak pokiaľ je ešte panna keď vstupuje do manželstva. Po druhé, ženy neboli podnikateľky ani zamestnané, ženu živil jej manžel a žena sa starala o deti, ktorých bolo oveľa viacej než v našej kultúre, a tak boli sami osebe prácou na plný úväzok. Ak teda pripraví ženu o panenstvo, výrazne znížil aj pravdepodobnosť, že ju niekto zabezpečí finančne. Preto je tu pokuta „koľko sa dáva pannám do vena“ alebo 50 šeklov striebra. Šekel je 11-16 gramov. Z biblie vieme, že denár, ktorý je 4 gramy, bola denná mzda robotníka (Mt 20,2). Keď to prepočítame z priemernej mzdy na Slovensku, vyjde nám, že 50 šeklov malo takú kúpnu silu ako má teraz 4200-6100€. (Drahý sex nadivoko. ;)) Takisto aj preto si ju musí vziať a nemôže sa s ňou rozviesť lebo ju miloval tak veľmi, že jej to dokázal fyzicky? Nie, lebo ju ponížil. „Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú nečistotu v nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a pošle ju preč zo svojho domu.“ Dt 24,1 Muž mohol prepustiť ženu ak „našiel nejakú nečistotu,“ ten, ktorý sa s ňou vyspal mimo manželstva jej tú nečistotu spôsobil a preto ju prepustiť nemôže. Za trest ju teda musí živiť celý život – a nezabúdajte, iná možnosť pre ňu ani veľmi nebola. No čo ak išlo o totálneho blbca, ktorého našla opitá niekde na diskotéke? „Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena.“ Pokiaľ je to blbec, jej otec môže rozhodnúť, že mu ju nedá. To však ale nezbavuje jej milenca pokuty a v takom prípade ju ale musel živiť jej otec aj naďalej, a pravdepodobné bolo, že bude stará dievka.

Na mieste je otázka, či bolo nejakým spôsobom zakázané vziať si ženu, ktorá nebola panna. Bežným ľuďom to zakázané nebolo. Dokonca v ojedinelom prípade to Boh dokonca prikázal prorokovi Hozeášovi, aby poukázal na duchovné smilstvo Izraela a ako k nim Boh pristupuje: „Idi, vezmi si ženu kurevstiev, a deti z kurevstva, lebo spáchala veľké kurevstvo táto zem odchýliac sa od Hospodina. A Išiel a vzal si Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna.“ Hoz 1,2-3. Čo však považuje Boh za správne – ako to má byť? Prísnejšie pravidlá platili pre Izraelských kňazov, o ktorých je napísané: „Nevezmú si ženu, ktorá je kurva alebo poškvrnená, ani si nevezmú ženy, zahnanej od jej muža, lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu.“ Lev 21,7. Podobne veľkňazovi potom prikazuje: „Za ženu si vezme pannu v jej panenstve. Vdovu alebo rozvedenú, alebo poškvrnenú, alebo štetku si nevezme, ale iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu.“ Lev 21,13-14. Prečo platili pre kňazov prísnejšie pravidlá? Zamyslite sa aký zlý obraz o cirkvi robia kňazi s nízkymi morálnymi štandardmi. Ako veriaci aj neveriaci svet vzhliada na kňazov, obzvlášť na ich poklesky, ako na alibi pre seba, aby takisto konali zle. Preto majú prikázané prísnejšie štandardy, lebo majú byť lídrami, lebo majú ísť príkladom, „lebo každý z nich je svätý svojemu Bohu.“

Je teda Božím štandardom vstup do manželstva v panenstve? „A je rozdiel aj medzi ženou a pannou. Nevydatá sa stará o to, čo je Pánovo, aby bola svätá i telom i duchom; ale tá, ktorá sa vydala, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbila mužovi.“ 1 Kor 7,34. Kontext je tu, samozrejme, iný, podstatné je, ako tu apoštol Pavol rozdeľuje ženy na ženu (manželku) a pannu. Nič medzi tým. Kým sa stane ženou, má byť pannou. Toto je, mimochodom, jedno z miest, kde Roháček hovorí presne to isté, čo King James. Ostatné slovenské preklady vynechávajú vetu, že je rozdiel medzi ženou a pannou. Ekumenický preklad potom hovorí „nevydatá žena a panna sa stará,“ akoby šlo o jednu ženu, katolícky a evanjelický robia z nevydatej ženy a panny dve úplne odlišné ženy, keď o nich v tejto fráze hovoria v množnom čísle: „Nevydatá žena i panna starajú sa“ podľa evanjelického a „nevydatá žena a panna rozmýšľajú“ podľa katolíckeho prekladu. V čom je chyba? Presne v tom istom, čo v našej spoločnosti. Miesto aby robili rozdiel medzi ženou a pannou, nakoniec robia rozdiely medzi nevydatou a pannou. A tak je napohľad v poriadku, keď je nevydatá žena niečo iné ako panna – teda nepanna. Žeby niektorý prekladateľ biblie spal so svojou priateľkou pred manželstvom a chcel niečo schovať? 🙂

Stále si nie ste istí Božím štandardom panenstva a panictva pred svadbou? Tu je prípad ženy, ktorú nikto neznásilnil, ani si ju nevzal ten, kto s ňou spal ako prvý, a ona zatajila, že nie je panna, a tak podviedla svojho nastávajúceho: „Keby si niekto vzal ženu a vošiel by k nej (t.j. mal s ňou sex) a potom by ju nenávidel, a hovoril by o nej zlé veci a pustil by tak o nej zlú povesť a povedal by: Vzal som si túto ženu, a keď som sa jej priblížil, nenašiel som u nej panenstva…“ Dt 22,13-14. Táto kapitola potom vysvetľuje ako funguje súdny proces, kde sú rodičia tej ženy zodpovední za predloženie „dôkazu panenstva.“ Čo je ten dôkaz panenstva? Poriadne neviem. Dlho som bol mätený ekumenickým prekladom, ktorý hovorí, že „Nato rozprestrú dcérine šaty pred staršími mesta.“ Predstavoval som si to tak, že ju vyzlečú a vyšetria, či je ešte panna. Ale nakoniec ako môže byť, ak už spala so svojím manželom? Viac svetla vniesol na vec Roháček, keď hovorí „A rozprestrú rúcho pred staršími mesta.“ Hovorí toho menej ale aspoň neevokuje dojem, že má tie šaty práve na sebe. Domnievam sa, že ide o jej svadobné šaty a tým dôkazom je krv po preniknutí panenskej blany. Je to jediný logický záver ako môže rúcho dokázať niekoho panenstvo, keď už nie je panna ale bola panna v čase svadby. Ale v tomto sa môžem mýliť. Biblia o tom hovorí ako o samozrejmej veci a bližšie to nešpecifikuje, a ja som žiadne blany neprenikal, preto som tento druh „dôkazu panenstva“ nikdy nevidel. 🙂 Aký je záver súdneho procesu? Ak sa dokáže panenstvo, „Vtedy vezmú starší toho mesta muža a potrescú ho. A pokutujú ho na sto šeklov striebra (8200-12400€ v dnešných časoch) a dajú otcovi dievčiny, pretože vypustil zlú povesť o panne Izraelovej, a bude mu ženou; nebude môcť ju preč poslať po všetky svoje dni.“ Dt 22,18-19. Ako to je ak mal jej muž pravdu a ona ho podviedla? (Nie, nepodviedla ho ako jeho žena, tak ako by sme o tom zmýšľali teraz, podviedla ho už pred manželstvom.) „Ale ak by to bola pravda, a nenašiel by sa dôkaz panenstva dievčiny, vtedy vyvedú dievčinu ku dveriam domu jej otca a uhádžu ju mužovia jej mesta kamením, a zomrie preto, že vykonala bláznovstvo v Izraelovi hrajúc sa na kurvu v dome svojho otca, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.“ Dt 22,20-21.

Sex mimo manželstva nie je láska – dva príbehy

Teraz, keď máte kontext toho aké zákony boli v Izraeli, pozrieme sa na dva príbehy zo starého zákona. Prvý príbeh sa odohral medzi deťmi kráľa Dávida, najvýznamnejšieho a najspravodlivejšieho kráľa, akého izraelské kráľovstvo kedy malo. Jeden z jeho synov Amnon miloval svoju krásnu sestru Támar. „A Amnonovi bolo tak úzko, že bol až nemocný pre Támar, svoju sestru, pretože bola pannou, a Amnonovi sa videlo nemožným vykonať jej voľačo.“ 2 Sam 13,2. Je na dnešnú dobu až obdivuhodné ako veľmi si cenil jej panenstvo, až tak, že sa mu videlo nemožným jej niečo spraviť. No jeho priateľ a bratranec Jonadáb, ktorý bol „veľmi chytrý muž“, mu odporučil, aby nastražil určitú pascu na svoju sestru a znásilnil ju. (Je zaujímavé, že slovo, ktoré sa používa pre to ako bol Jonadáb chytrý, je rovnaké slovo aké sa používa v Gn 3,1 o hadovi, ktorý zviedol Evu, v Gn 27,35 keď Jakob podviedol svojho brata Ezaua a pripravil ho o prvorodenecké požehnanie, a rovnaké chytráctvo aké použili farizeovia proti Ježišovi, keď ho plánovali zajať v Mt 26,4.) Čo teda spravil Amnon? „Uchopil ju a povedal jej: Poď, lež so mnou, moja sestro! Ona mu odpovedala: Nie, brat môj, nerob mi násilie, lebo tak sa nerobí v Izraeli. Nevykonaj toho bláznovstva! Lebo veď kam ja potom zanesiem svoje pohanenie, a ty budeš ako jeden z bláznov-nešľachetníkov v Izraelovi. Preto teraz, prosím, radšej prehovor s kráľom, lebo neodoprie ti ma.“ 2 Sam 13,11-13. Támar by dokonca bola súhlasila s tým vydať sa za svojho brata a hovorí o Dávidovi (nepoznáme jeho názor), že by ju mu neodoprel. (Mimochodom to, čo navrhuje Támar bolo tiež zakázané – Lv 20,17.) „Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou. Avšak hneď potom ju nenávidel Amnon nenávisťou, veľmi velikou, lebo väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, než bola jeho láska, ktorou ju predtým miloval. A Amnon jej povedal: Vstaň a vypadni!“ 2 Sam 13,14-15. Verím, že rozprávačom biblie je skutočne Boh a že ak hovorí, že Amnon Támar miloval, skutočne to bolo tak. Je veľmi zaujímavé ako prudko sa zmenil jeho postoj potom, čo s ňou spal. „Ona mu odpovedala: Väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil. (Vidíte, prečo je to väčšia krivda? Presne pre to, čo sme rozoberali, týmto svojím skutkom jej zničil budúcnosť a nádej na normálny vzťah.) Ale nechcel ju počúvať. Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!“ 2 Sam 13,16-17. Hm, ako milujúco teraz hovorí o svojej milovanej potom, čo spáchal, čo mu jeho chytrý kamarát odporučil…

Druhý príbeh je, myslím, tá najviac hardcore brutal gang rape porn scéna aká vôbec v biblii je. „V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Izraeli, istý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na krajnom svahu Efrajimského pohoria. Tam si vzal konkubínu z judského Betlehema.“ Sdc 19,1. Konkubína alebo vedľajšia žena je to, čomu dnes hovoríme priateľka, v zmysle priateľky, s ktorou býva a spí. Stavím sa, že keby som teraz prišiel na návštevu k nejakému neženatému kamarátovi a mal by tam dievča v teplákoch, ktoré práve robí večeru, a spýtal by som sa, či je to jeho konkubína, asi by so mnou už nebol taký dobrý kamarát. Možno sa pri slove konkubína nevybavujú také dobré asociácie ako sú v dnešnej spoločnosti pre súžitie nezosobášených ale vo svojej podstate je to úplne presne to isté.

„Ale jeho konkubína kurvila dopúšťajúc sa nevernosti proti nemu a odišla od neho do domu svojho otca do Betlehema Júdovho, a bola tam štyri mesiace. Potom sa zobral jej muž a išiel za ňou, aby s ňou priateľsky pohovoril nato, aby ju doviedol späť.“ Sdc 19,2-3. Hľadal som ako ďaleko bolo Efraimské pohorie od Betlehema a je to cca 60-70km. Na naše pomery je to akoby utiekla z Trnavy do Bratislavy. Zaujímavé, že mu trvalo 4 mesiace zobrať sa a odcestovať za ňou. Na čo čakal? Či sa spamätá a nevráti? Či jej nebude chýbať?

Prišiel teda po ňu. Cestou späť nocovali v Gibei Benjamínovej. Hostely tam nefungovali, tak sa pokúsili ubytovať cez couchsurfing ale nenašli nikoho, kto by ich ubytoval. Keďže boli ale zásobení všetkým, čo potrebovali, ani im to nevadilo. Potom však prichádzal z práce nejaký starší muž, ktorý tam žil ako cudzinec ale tiež bol z Efraimského pohoria, nechcel ich nechať spať vonku a tak ich ubytoval u seba. „Jedli a pili. Ale keď sa už boli rozveselili, tu hľa, mužovia mesta, nejakí synovia beliála (ekvivalent z dnešnej doby: satanisti), obkľúčili dom a tĺkli na dvere a vraveli starému človekovi, pánovi domu: Vyveď človeka, ktorý vošiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.“ Sdc 19,21-22. Buďte si istí, že keď ho chceli „poznať“, nehovorili o tom dať si hi five, vymeniť vizitky a skočiť na 2-3 poldeci. Toto slovo sa používalo pre sexuálny styk a chceli ho znásilniť.

„A človek, pán domu, vyjdúc k nim povedal im: Nie, moji bratia, nerobte, prosím, zlého, keďže tento človek vošiel do môjho domu; nevykonajte toho bláznovstva. Hľa, je tu moja dcéra, panna, a jeho konkubína, dovoľte, prosím, aby som vám tie vyviedol, a ponížte ich a urobte im, čo sa vám ľúbi, ale tomuto človekovi nerobte ničoho, nevykonajte toho bláznovstva!“ Sdc 19,23-24. Čo viedlo toho pána radšej ponúknuť na znásilnenie svoju vlastnú dcéru než hosťa, netuším. „Ale mužovia ho nechceli poslúchnuť.“ A tak náš hlavný hrdina rýchlo vymyslel riešenie: „Vtedy pochytil človek svoju konkubínu a vyviedol ju k nim von. A poznali ju a prevádzali pri nej svoju vôľu celú noc až do rána a pustili ju, až keď už svitalo. A žena prišla nad ránom a padla a zostala ležať pri dveriach domu človeka, kde bol jej pán, až bolo svetlo. Keď potom vstal jej pán, ráno, a otvoril dvere na dome a vyšiel, aby išiel svojou cestou, tu hľa, žena, jeho konkubína, ležala padlá pri dveriach domu a ruky mala na prahu. A vravel jej: Vstaň, a poďme! Ale neodpovedala.“ Sdc 19,25-28.

Príbeh potom pokračuje tak, že tento muž vzal svoju mŕtvu priateľku domov, rozrezal ju na 12 častí a rozoslal predstaviteľom všetkých kmeňov Izraela. Tí chceli vydať na smrť synov beliála, ktorí to spáchali, ale Benjamínovci ich nechceli vydať, čo nakoniec skončilo bratovražednou vojnou, v ktorej zomrelo 30060 zo 400000 vojakov Izraela a 25100 z 26700 vojakov Benjamína a čo zostalo, „pobili ich ostrím meča, ľudí v mestách aj dobytok a vôbec všetko, čo sa tam našlo; všetky mestá, ktoré našli, vypálili ohňom.“ Sdc 20,48. Teda až na 600 vojakov, ktorí sa skrývali a zrejme pár stoviek ďalších, ktorí sa niekde rozpŕchli, vyhubili všetkých z pokolenia Benjamína. Celá téma je nakoniec uzavretá tým, že „V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to, čo bolo správne v jeho očiach.“ Sdc 21,25.

Vráťme sa k nášmu Levitovi. „Vy, mužovia, milujte svoje ženy, jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu.“ Ef 5,25. Dá sa vôbec z niečoho povedať, že miloval svoju priateľku? Najprv sa za ňou štyri mesiace nevybral keď ho opustila (a nie, nepísali si dve hodiny denne na facebooku ani nemali neobmedzený paušál), potom keď išlo do tuhého, miesto aby sa bol postavil na jej ochranu, použil ju aby zachránil seba a nechal ju celú noc znásilňovať nejakým satanistickým magorom, ktorí si na nej ukájali chúťky takým brutálnym spôsobom, že do rána zomrela. On sa v pohodičke zobudil, „vyšiel, aby išiel svojou cestou“, jeho priateľka ležala na prahu a on miesto aby jej akokoľvek pomohol, ospravedlnil sa alebo sa jej vôbec pozdravil, prvé, čo jej povedal, je „Vstaň, a poďme!“. Hopsa hej, to máme ale krásne ránko, že? Nakoniec miesto aby ju bol pochoval, rozrezal ju na 12 častí a rozposlal ako dôkazový materiál.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *