Tak trošku mi je ľúto Jamieho Dornana a Dakoty Johnson, hlavných predstaviteľov blížiacej sa filmovej adaptácie 50 odtieňov sivej, najpredávanješej knihy E.L. James.

Už v roku 2012, keď bola filmová adaptácia vyhlásená, každý herec a herečka slintali po role Christiana Greya a Anastasii Steelovej. Koniec koncov, hrať hlavnú úlohu v ktoromkoľvek filme založenom na knihe, ktorej bolo predaných vyše 100 miliónov výtlačkov je do značnej miery zaručený lístok priamo k sláve.

A to sa presne vyplatilo Dornanovi a Johnsonovej – predtým viac či menej neznáme, no teraz v podstate všeobecne známe mená.

Ale bohužiaľ, to prvotné nadšenie, ktoré mala dvojica po prijatí na castingu, opadlo. Stále si museli prejsť tým procesom hrania Christiana Greya a Anastasii Steelovej, t.j. dve najnudnejšie, jednorozmerné a kruté postavy všetkých čias, čo vyvodíte z knihy, keď ju skutočne čítate a zistíte, že je bez zápletky, zle napísaná a 500 stranová oslava mizogýnie a domáceho násilia, založených na niekoľkých podivných a nepríjemných sexuálnych praktikách.

Čo je trochu sklamanie. A to je pravdepodobne dôvod prečo boli Johnsonová a Dornan tak hrozne ambivalentný ohľadom filmu počas svojich nedávnych tlačoviek. Napokon, ako by ste to nazvali, keď jedna z hlavných postáv prirovná fenomén 50 tieňov k Hitlerovi.

Myslím to vážne.

Tu sa Dornan potýka s dôvodmi prečo sú knihy 50 tieňov tak populárne: „Zaujímalo by ma čo je na tých knihách, ospravedlňte moju slovnú hračku, keď prenikli na globálny trh. Masové uznanie neznamená vždy niečo dobré. Pomyslite na Hitlera! Ale myslím, že v tomto prípade to musí byť. Musí. Musí v tom byť niečo prínosné, keď s tým toľko ľudí súhlasí.“

Inými slovami, potom čo Dornan strávil mesiace ponáraním sa do príbehu a charakteru Christiana Greya, stále nemá absolútne tušenie, že prečo sa niekomu môžu páčiť tieto knihy – myslí si, že možno je za tým taká istá dynamika aká bola za Hitlerom, alebo prinajmenšom je nútený sa vrátiť k tej slepej viere, že fanúšikovia kníh v nich skutočne našli niečo pozitívne.

Aj tak to nie je tá zvučiaca podpora, ktorú štúdia očakávali od postavy Christiana Greya.

Možno dôvod prečo slová „Hitler“ a „50 odtieňov“ prišli Dornanovi na myseľ v jednej vete je ten, že on musel žiť a zakúsiť knihy spôsobom akým ich fanúšikovia nikdy nepocítia.

Väčšina čitateľov kníh rýchlo prelistovala hroznú kvalitu dvoj úrovňovej prózy, ktorá ich vniesla do sveta podivnej sexuálnej fantázie na deň alebo dva, predtým než to odhodili nabok a viac sa nad tým nezamýšlali. Dornan bol ten, ktorý musel navštíviť sexuálne väzenie, aby z prvej ruky zistil veci, ktoré Christian Grey chcel zúfalo spraviť Anastasii Steelovej a potom sa musel vrátiť na miesto natáčania filmu a urobiť to Dakote Johnsonovej. (Čo by mohol byť dovod prečo sa Johnsonová a Dornan nemôžu navzájom vystáť. Ale to je téma na iný deň.)

Dornan sa priznal, že tá skúsenosť nebola príjemná. Potom ako navštívil to sexuálne väzenie a vrátil sa domov k svojej žene a dcére, priznáva: „Dal som si dlhú sprchu, predtým než som sa dotkol jednej z nich.“ V skutočnosti dichotómia medzi jeho životom ako mužom v rodine a tým o čo ho žiadali na scéne sa zdá, že ho veľmi sužovala. „Prvý deň (nakrúcania) bol tak trochu zážitok mimo vlastného tela. Prišiel som tam a oni povedali: „Akcia!“ Hovorím si: „Čo sa tu do čerta deje? Som otec. Čo?“

A potom, niečo o priebehu natáčania BDSM sexuálnych scén: „Boli chvíle, keď Dakota toho nemala na sebe veľa a ja som jej musel robiť tie veci, ktoré žene nikdy nerobím.“ Najviac strhujúce v interview s Glamour bolo, keď poznamenal, že zatiaľ „hral pár chorých, chorých chlapíkov, sériových vrahov…a postavy, ktoré nezaobchádzajú so ženami tak ako spoločnosť uzná za vhodné,“ a tak, „Christian /Poznámka: romantický idol, o ktorom zrejme milióny žien fantazírujú/ bol obrovská výzva.“
(Hitler…sérioví vrahovia. Všimol si niekto to smerovanie?)

Dakota Johnson hovorí a dúfa, že nikto ten film neuvidí: „Nechcem, aby ho moja rodina videla, pretože je nevhodný. Alebo bratovi kamaráti, s ktorými som vyrastala. Tiež je tam časť mňa, ktorá nechce, aby ten film niekto videl. Robím si srandu.“
Haha. Áno. Robí si srandu.

A možno nie: „Niekedy som odišla zo scény trochu otrasená,“ povedala pre Glamour, priznávajúc, že počas toho ako nakrúcali sexuálne scény. „Boli tam niektoré bolestivé momenty. Raz som dostala ranu bičom, keď ma hodil na posteľ, bolo to príšerne bolestivé.“ V prípade, že ste si mysleli, že bolo niečo sexy pri natáčaní sexuálnych scén, tak nebolo. Určite nie. „Je to veľmi namáhavé a nie je to veľmi pohodlné. A navyše, moje ruky a nohy boli zviazané, bola som so zviazanými očami a bola som zasiahnutá týmto bizarným nástrojom…bolo to emocionálne vyčerpávajúce. Najskôr som si hovorila: „Ó, môj Bože, toto je najhoršia vec vôbec.“ A potom som si povedala: „V poriadku, poďme do toho.“

Ale bez obáv. „Cesta domov z práce mi vždy pomohla dostať sa z toho. A veľký pohár vína.“

Podľa všetkého, aj cez všetky úbohé recenzie, ktoré začínajú pretekať, 50 odtieňov je nastavených na zlomenie všetkých predajných rekordov. Ale skôr než vy, dievčatá, pritiahnete svojich manželov alebo priateľov do kina, aby vysolili pár babiek navyše a vy manželia alebo priatelia súhlasíte v nádejí, že možno pár pikantných sexuálnych scén vynahradí matný dej, možno by ste sa mali zamyslieť a opýtať sa samých seba, že prečo dvaja ľudia, ktorí si mali zahrať s vašou fantáziou, sa zdá, že považujú takú fantáziu viac za nočnú moru než za snívanie.

A potom sa možno aspoň na pár minút zamyslite nad tým, že prečo milióny z nás prijmú takýto druh hroznej a desivej fantázie ako žiaducu alebo aspoň prijateľnú formu úniku.

Len priateľský návrh.

Zdroj: Life Site News (11.2.2015)
Preklad: V. Húleková

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *